Tagy: non-newtonian fluid, nenewtonovaká kvapalina, rheology, reológia, magnetoreologický, elektroreologický
Keď sa povie kvapalina, každého napadne asi ako prvé voda. Voda ako kvapalina, ktorá tečie a má nejakú viskozitu. Je to klasická
newtonovská kvapalina. Jednou z jej základných vlastností je, že deformácia je priamo úmerná napätiu, jej viskozita je nemenná. Čiže, čím väčšie napätie budeme vyvíjať na vodu, tým väčší odpor bude ona klásť.
Poznáme však aj tzv.
nenewtonovské kvapaliny, ktorých viskozita sa meni v závislosti od napätia. Rozdeľujeme ich do dvoch skupín pseudoelastické a dilatantné. Vedný odbor, ktorý skúma deformačné vlastnosti aj týchto látok, obzvlášť závislosť deformácie od napätia sa nazýva
reológia.
Pseudoelastické kvapaliny.
Ich viskozita s napätím klesá, teda čím silnejšie na ne pôsobíme, tým ľahšie
sa deformujú. Tieto látky sú samé o sebe väčšinou veľmi viskózne a pod
malým tlakom tečú pomaly, avšak so zvyšujúcim sa tlakom sú tekutejšie.
Typickým príkladom je kečup alebo maliarska farba.
Dilatantné kvapaliny
Ich viskozita s napätím rastie, takže sa
pri zvyšujúcom sa tlaku deformujú stále ťažšie – tieto látky sa pri
pomalom miešaní správajú tekuto, ale rýchly pohyb alebo náraz ich
prakticky znehybňuje a sú akoby v dočasnom tuhom stave. Typickým
príkladom je hustý roztok kukuričného škrobu alebo aj „inteligentná“
plastelína.